Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Jn 20, 19-23
IMPULZ NA MODLITBU
- Verím v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi... Pomodlím sa na úvod dnešnej meditácie túto časť z modlitby Nicejsko-carihradského vyznania viery.
- Dar Ducha Svätého mi bol udelený pri krste a na dovŕšenie krstnej milosti mi poslúžilo prijatie sviatosti birmovania. Katechizmus katolíckej Cirkvi v bode 1285 uvádza, že pokrstených „sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom“.
- Privodím si na myseľ prítomnosť tretej božskej osoby vo mne a poprosím ju o potrebné svetlo pre tento čas modlitby.
- Pomaly si prečítam dnešné evanjelium.
- Ježiš vstúpil k učeníkom zhromaždeným za zatvorenými dverami s pozdravom: „Pokoj vám!“ Vnímam, ako ma Ježiš pozdravuje tými istými slovami: „Pokoj tebe!“
- Utíšený, upokojený v ňom sa započúvam do slov: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam teba.“
- Chápem tieto Ježišove slová o poslaní ako určitú výsadu, že Ježiš so mnou počíta?
- Čo znamenalo pre Ježiša poslanie, ktoré mu zveril jeho nebeský Otec?
- Ježiš zjavil Boha, svojho Otca ako Boha lásky. Pozýva ma kráčať s ním po tej istej ceste. On sám mi umožňuje a uschopňuje ma pôsobiť v jeho Duchu.
- Uvažujem nad týmito slovami...
- V rozhovore na konci meditácie poprosím o pomoc v poslaní, ktoré mi Ježiš zveril, Ducha Svätého, vďaka ktorému je Božia láska rozliata v mojom srdci (porov. Rim 5, 5) a ktorá sa túži cezo mňa dávať; a to cez odpustenie, dobré slovo, dobrý skutok i cez každé jedno požehnávanie druhému človeku.
