Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“
Mk 1, 1-7
IMPULZ NA MODLITBU
- Nechám si potrebný čas na stíšenie. Uvedomím si seba a ako sa cítim. Ak ma niečo vyrušuje, jednoducho to pomenujem a „vzdialim“ sa od toho. Chcem sa v tejto chvíli stretnúť so svojím Bohom a byť tu celý.
- Prosím ho o potrebnú pomoc, aby som nebol hluchý na vnímanie jeho slova. Vyjadrím v prosbe, o akú konkrétnu milosť chcem poprosiť. Môže to byť milosť pokory, priznať si moju závislosť na Bohu, milosť precítiť jeho osobnú lásku ku mne a nechám sa ním milovať.
- Opakovane, pomaly si prečítam úryvok z evanjelia (aj nahlas). Zostanem s textom a nechám ho preniknúť z rozumu do srdca. Ako sa mi prihovára? Ktoré slovo vo mne vyvolalo nejakú emocionálnu odozvu? Aká je to emócia?
- Potom sa môžem v predstave ocitnúť na brehu Jordánu a započúvať sa do slov, ktoré hovorí Ján Krstiteľ. V pokore a pravde vie, kým je, a jasne poukazuje na Ježiša ako na toho, kto je mocnejší, kto bude krstiť Duchom. Ako by som si odpovedal na otázku: Kým som ja? Kto som pred Pánom?
- Moje odpovede môžu byť rôzne, no určite je pravdou, že som Božie dieťa. Som milovaný syn, milovaná dcéra, v ktorom/v ktorej má on zaľúbenie! Napriek všetkým „hlasom“, ktoré by chceli spochybňovať túto pravdu o mne, vedome a nahlas nechám zaznieť nad sebou: Ty si môj milovaný syn./Ty si moja milovaná dcéra. V tebe mám zaľúbenie! (za zámeno ty môžem doplniť svoje meno)
- Vychutnám si túto chvíľu v Božom milujúcom náručí a porozprávam sa s ním o našom vzťahu alebo o čomkoľvek, čo považujem za potrebné.
- Modlitbu môžem ukončiť poďakovaním za milosti, ktoré mi boli darované, a tiež za dar sviatosti KRSTU.