Kontemplujme Lásku

Kto miluje, je preniknutý dynamizmom, jeho život dýcha veľkonočným tajomstvom, prijíma riziko, že bude musieť vyjsť zo seba, aby sa mohol stretnúť s iným človekom, aj vo svojom vnútri. Objaví, že jeho vlastné dobro spočíva v tom, že prebýva v druhom a že ho prijíma takého, aký je. Píše zasväteným Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života v liste Kontemplujte.

Stvorená bytosť, ktorá miluje, smeruje k plnosti a pokoju. Život nespočíva v príkazoch, nezakladá sa na pravidlách, ale sa opiera o silu extázy, o čaro, o údiv, ktorý pomáha človeku vyjsť zo seba, dáva veci do pohybu a dejiny interpretuje z hľadiska vzťahu, spoločenstva a lásky agapé. Túto lásku, ktorá má snúbenecký charakter, dotýka sa všetkých zmyslov a je inšpiráciou jednotlivých krokov, môže ľudská bytosť prežívať aj voči Bohu.

Cirkev je v tejto dobe - a v nej aj zasvätený život - povolaná svedčiť, že "Boh JE, JE skutočný, JE živý, JE osobný, JE starostlivý, JE nekonečne dobrý; on je naším Stvoriteľom, našou Pravdou, naším Šťastím do takej miery, že snaha zamerať svoj zrak a svoje srdce na neho, čomu hovoríme kontemplácia, stáva sa najvyšším a najplnším skutkom ducha, zdôraznil pápež Pavol VI. na Druhom vatikánskom koncile.

V každodennej reči sa pojem kontemplácie používa, aby označil dlhšie pozeranie sa na niečo, čo spôsobuje údiv alebo obdiv. Tento pohľad, ktorý dokáže zachytiť krásu a nechať sa ňou preniknúť, môže nás pobádať hľadať autora krásy. Stredobodom kresťanskej kontemplácie je ukrižovaný Kristus. Ide o pohľad viery upretý na Ježiša, pohľad človeka na Boha a na dielo jeho rúk. 

Miestom našej kontemplácie sa má stať samotný život. Žiť životom, ktorý v pokornej blízkosti s Bohom a úprimnej empatii voči blížnemu tvorí a v dejinách uskutočňuje očistenú a premenenú existenciu. Je to výzva vrátiť sa k začiatku a základu celého nášho života: ku vzťahu s Tajomstvom živého Boha, k primátu života v Duchu Svätom, k hlbokému spoločenstvu lásky s Ježišom. 

Kontemplatívna osoba prekonáva každú prekážku, aby dosiahla samotný prameň, teda Boha. Kontemplácia jej otvára oči srdca, aby mohla pozorovať, uvažovať a kontemplovať Božiu prítomnosť v ľuďoch, dejinách a udalostiach. Kontemplatívna osoba je človekom viery, necháva sa preniknúť Božím zjavením a mení sa vďaka hlbokému spoločenstvu s Bohom. Stáva sa žiarivou ikonou Najsvätejšej Trojice a vo svojej ľudskej krehkosti vníma "úžas nad krásou Boha a túžbu po ňom". Kontemplovať znamená tešiť sa z Pánovho priateľstva, z intimity Priateľa.

Kontemplatívni a mystickí ľudia kráčali v dejinách kresťanstva so "srdcom, ktoré bolo nasmerované na Pána". Pre zasvätené osoby je nasledovanie Krista vždy kontemplovaným nasledovaním a kontemplácia je plnosť nasledovania, ktoré mení človeka.

sr. Lenka CJ 

 

Ilustračné foto