Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“
Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára. Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol. Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“
Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“
Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohoto sveta. Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“
Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“
Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“ Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.
Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel. A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“
Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“
Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.
Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“
Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“
Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“
Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“
Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“ Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu. Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti. Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“
Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“
Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“
Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“ A Ježiš zaslzil.
Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“
No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“
Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.
Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“
Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“
Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“
Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“ A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou.
Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“
Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.
Jn 11, 1-45
IMPULZ NA MODLITBU
- Na začiatku venujem chvíľku uvedomeniu si seba tu a teraz. Môžu mi pri tom pomôcť zavreté oči, pomalé dýchanie a pozornosť voči tým častiam tela, kde pociťujem bolesť alebo nepokoj.
- Pomaly otvorím oči, prežehnám sa a prosím Boha, aby tento čas modlitby bol na Jeho slávu.
- Prečítam si text evanjelia. Ak ma hneď osloví nejaké slovo, veta, dej, vrátim sa k tomu a zostanem pri tom, nemusím venovať pozornosť ďalším bodom impulzu. Hľadám v slobode to, čo je pre mňa životodarné, čo prináša útechu alebo ma, naopak, vyrušuje...
- Môžem sa inšpirovať ďalším impulzom:
- „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Predstavím si, že ten chorý som ja a sám Ježišovi túto vetu o sebe hovorím... Ja som ten „chorý“... ale ja som aj ten „milovaný Ježišom“...
- Je teraz niečo vo mne, čo cítim ako „zranené, choré, boľavé“? Čo je to? Chcem o tom Ježišovi povedať? Chcem sa ho niečo spýtať?
- Všimnem si Ježišove reakcie a výroky v evanjeliu... oslovuje ma niektorý z nich? Môžem si jeden vybrať a vychutnať ho. Za meno „Lazár“ dosadím svoje meno...
„Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“
„Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“
„...Veríš tomu?“
„Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, ktorí s ňou prišli, zachvel sa v duchu...“
„A Ježiš zaslzil.“
„Ježiš sa znova zachvel...“
„Lazár, poď von!“ - Ježiš miluje tohto človeka, ktorý sa s ním práve rozpráva – mňa. Nie je ľahostajný k tomu, čo prežívam, chveje sa mu vnútro, zaslzí pri pohľade na moje utrpenie, volá ma opäť k životu...k životu v plnosti...
- Dokážem uveriť, že to je pre mňa? Chcem Ježišovi niečo povedať? Alebo si len tak vychutnám jeho súcitný a láskyplný pohľad, jeho milujúcu prítomnosť...
- Zotrvám v tom, čo ma sýti a napĺňa.
- Na záver poďakujem Ježišovi za tento čas, vyjadrím mu pochybnosti a obavy, ak prichádzajú. Odovzdám mu aj všetko, čo ma čaká a vložím to do modlitby „Otče náš“.
- Pomaly sa prežehnám a odchádzam spolu s ním do ďalších chvíľ dňa.
