(5) MILÁNO A ZÁĽUBA V PASTORÁCII

V roku 1610 bol Karol Boromejský vyhlásený za svätého. Dostatočný dôvod na to, aby si malá skupina pútnikov urobila druhý deň odpočinku v Miláne. Prečo? Dnes sa o tom dozvieme viac.

Druhý deň odpočinku bol v Miláne, kde si uctili Karola Boromejského, ktorý bol kanonizovaný v roku 1610. Keď sa stal milánskym arcibiskupom, vzdal sa svojich úradov v Rímskej kúrii a zreformoval svoju upadajúcu arcidiecézu, ktorá sa jeho pričinením stala príkladnou diecézou. Staral sa o náboženskú a morálnu obnovu, dôsledne realizoval reformy Tridentského koncilu a zaviedol lepšiu prípravu kňazov. Sám pôsobil v pastorácii a venoval sa chudobným, chorým a slabým. V rokoch 1576 až 1578, keď v Miláne zúrila morová epidémia, sám pomáhal ošetrovať chorých na mor. Vyčerpaný zomrel v roku 1584 vo veku 46 rokov.

Niet divu, že si ho Mária Wardová uctievala ako vzor a modlila sa pri jeho hrobe v milánskej katedrále. Jej komunita, najmä vzhľadom na situáciu prenasledovaných katolíkov v Anglicku, mala vo výhľade oveľa viac než len vzdelávanie dievčat.

Obrazy Maľovaného života živo rozprávajú o jej práci v Anglicku. V máji 1622 napíše Mária Wardová osobný list všetkým kardinálom v Ríme, zaoberajúcim sa jej záležitosťou, v ktorom okrem iného vysvetlí to, čo je zvláštne na činnosti komunity v Anglicku:

„Hoci sú to šľachtičné, žijú v obyčajných súkromných domoch, svetsky, aby ich nikto nepoznal, a skromne, niekedy biedne oblečené. Dievčatá tam učia najprv základy katolíckej viery a všetko ostatné, ako je uvedené vyššie.

Po druhé, otvárajú cestu rodičom a príbuzným, ktorí sú heretikmi alebo schizmatikmi, aby si chceli aspoň vypočuť kňaza, z čoho, ako je známe, pramení mnoho konverzií. Keď jedna z nich – jeden z mnohých príkladov – takto pripravila cestu kňazom, obrátilo sa jej prostredníctvom osem nie bezvýznamných osôb. Inak by sa o tom vôbec nehovorilo.

Často stoja pri rodičoch a mnohých iných zomierajúcich na miestach, kde kňazi nesmú byť, pretože inak by riskovali svoje životy a domáci svoj majetok, a dobrou radou a povzbudením im pomáhajú k dobrému a šťastnému koncu života.

Z toho môže Vaša Výsosť vyvodiť ďalšie závery.

Ale čo sa týka obvinenia, že chceme verejne prednášať a viesť dišputy o teológii a všetkých podobných veciach, ktoré sú dovolené len kňazom, nikdy sme sa o to neusilovali a nikdy sme to nerobili. Tak nám pomáhaj Boh."

Láska k chudobným všetkého druhu je aj odkaz na jej náhrobku v Osbaldwicku pri Yorku.