Zmluva pred Bohom, ktorá si vyžaduje vernosť

"Hymnus svätého Pavla, ktorý sme prešli, nám umožňuje posunúť sa k manželskej láske. Ona je láskou, ktorá zjednocuje manželov, posvätenou, obohatenou a osvietenou milosťou sviatosti manželstva," pokračuje pápež František v štvrtej kapitole apoštolskej exhortácie Amoris Laetitia.

Manželská láska je "citovým zväzkom, duchovným a obetavým, ktorý však v sebe spája nežnosť priateľstva i erotickú vášeň - hoci je schopný existovať aj vtedy, keď city a vášne oslabnú," dodáva. Pánov Duch darúva manželom nové srdce a robí ich "schopnými milovať sa tak, ako nás miloval Kristus". Vo sviatosti manželstva do nich Boh vtláča vlastné črty a nezmazateľný charakter svojej lásky. 

"Po láske, ktorá nás spája s Bohom, je manželská láska najväčším priateľstvom," píše pápež František a vymenúva charakteristiky dobrého priateľstva: "hľadanie dobra druhého, vzájomnosť, intimitu, nežnosť, stabilitu a podobnosť medzi priateľmi", ako aj nerozlučnú výlučnosť. "V samotnej prirodzenosti manželskej lásky je otvorenosť pre definitívne skutočnosti," zdôrazňuje a pokračuje, že "pre veriacich je to aj zmluva pred Bohom, ktorá si vyžaduje vernosť."

"Slabá a chorá láska - neschopná prijať manželstvo ako výzvu, ktorá si žiada bojovať, opätovne sa rodiť, nanovo sa objavovať a začínať stále znova, až do smrti - taká láska nie je schopná čeliť náročnej úrovni záväzku," pripomína pápež František. "Sľúbiť lásku navždy je možné, len ak človek objaví väčší plán, než sú jeho vlastné projekty, plán, ktorý nás podopiera a umožňuje darovať milovanej osobe celú budúcnosť."

„V manželstve je dobré starať sa o radosť lásky,“ vyzýva a poukazuje na to, že "manželstvo je nevyhnutná kombinácia radostí a námah, napätí a uvoľnení, trápení a oslobodení, uspokojení a hľadaní, nepríjemností a potešení". Láska založená na priateľstve dokáže pochopiť a oceniť "vysokú hodnotu" druhého. Tá "umožňuje vychutnať posvätnosť osoby, bez panovačnej nevyhnutnosti mať ju vo vlastníctve.“ „Mnoho rán a kríz má svoj pôvod v okamihu keď sme sa prestali kontemplovať. ... Radosť kontemplatívnej lásky treba pestovať," povzbudzuje pápež s tým, že "najintenzívnejšie radosti života sa rodia, keď dokážeme spôsobiť radosť druhým". Radosť sa obnovuje aj v bolesti. "Máloktoré ľudské radosti sú také hlboké a slávnostné ako keď dve osoby, ktoré sa navzájom milujú, dosiahli spolu niečo, čo ich stálo veľké spoločné úsilie."

"Rozhodnutie dať manželstvu viditeľnú podobu - v spoločnosti, s určitými záväzkami - dokazuje jeho význam: dáva najavo vážnosť stotožnenia sa s druhým, potvrdzuje prekonanie pubertálneho individualizmu a vyjadruje pevné rozhodnutie patriť si navzájom." Zosobášiť sa znamená opustiť materinské hniezdo, vytvoriť iné, pevné putá a vziať na seba novú zodpovednosť pred inou osobou. Urobiť z dvoch ciest jednu. Povedať druhému "áno" znamená, "že sa môže vždy spoľahnúť, že nezostane opustený, ani ak stratí príťažlivosť, ak sa dostane do ťažkostí alebo ak sa nám naskytnú nové príležitosti pre pôžitok či egoistické záujmy."

V rodine je nevyhnutné používať tri kľúčové slová. "Dovolíš, ďakujem, prepáč." Pápež František vyzýva, aby sme neboli skúpi na ich používanie a uisťuje, že "primerané slová, vyslovené vo vhodnom okamihu, lásku chránia a deň za dňom vyživujú". "Manželstvo ako osobitná forma lásky je povolané k neustálemu dozrievaniu," rastu pod vplyvom Božej milosti. Privilegovanou a nenahraditeľnou formou prežívania, vyjadrovania a dozrievania lásky v manželskom a rodinnom živote je dialóg. Je nutné rozvíjať aj postoje, ktoré sú prejavom lásky a umožňujú autenticitu dialógu. Nechať si kvalitný čas na trpezlivé a pozorné počúvanie. Druhý "potrebuje cítiť, že sme pochopili jeho bolesť, jeho sklamanie, jeho strach, jeho hnev, jeho nádej, jeho sen,“ konštatuje.

"Dôležitá je schopnosť vyjadriť, čo cítime - bez toho, aby sme druhého zranili; používať také jazykové prostriedky a taký spôsob reči, ktorý je pre druhého ľahšie prijateľný alebo tolerovateľný aj pri náročnom obsahu." Vyhnúť sa vzájomnému napádaniu, ironizovaniu, obviňovaniu a zraňovaniu. Nezabúdajme na gestá pozornosti a prejavy náklonnosti. "Keď sa manželia nestarajú o pestovanie vlastného ducha a nemajú rozmanité vzťahy s inými osobami, rodinný život sa stáva uzatvorený do seba - a dialóg sa ochudobňuje," píše pápež František.

"Túžby, city, emócie, to, čo klasici nazývali vášne, zaujímajú v manželstve dôležité miesto. Vznikajú, keď sa niekto druhý objaví a ukáže v našom živote." Aj sám Ježiš prežíval veci s dávkou emócií - bolesť, slzy, dojatie, súcit, radosť... "Manželská láska vedie k takému konaniu, aby celý citový život slúžil na dobro rodiny a pre spoločný život." To si však vyžaduje aj odriekanie. "Neznamená to zrieknuť sa okamihov intenzívnej radosti, ale vložiť ich do prieniku s inými momentmi štedrého darovania, trpezlivej nádeje, nevyhnutnej únavy, úsilia o ideál."

"Sám Boh stvoril sexualitu, ktorá je obdivuhodným darom pre jeho stvorenia." Sexuálna potreba manželov nie je predmetom pohŕdania a nie je nijakým spôsobom spochybňovaná, zdôrazňuje pápež František. Slovami svätého Jána Pavla II. vyjadruje, že človek je "povolaný k plnej a zrelej spontánnosti vzťahov", ktorá "je postupným ovocím rozlišovania impulzov vlastného srdca". "Sexualita nie je prostriedkom na uspokojenie alebo zábavu; je medziosobným výrazovým prostriedkom, v ktorom druhého berieme vážne, s jeho posvätnou a neporušiteľnou hodnotou."

"Pohlavná telesnosť nie je len zdrojom plodnosti a rozmnožovania, ale vlastní aj schopnosť vyjadrovať lásku: práve tú lásku, v ktorej sa človek - osoba stáva darom. ... Sexualita je neoddeliteľným spôsobom v službe manželského priateľstva, pretože je orientovaná tak, aby ten druhý žil v plnosti." Pápež František vyzýva pamätať na to, „že skutočná láska vie od druhého aj prijímať a je schopná akceptovať vlastnú zraniteľnosť i to, že má svoje potreby; s úprimnou a šťastnou vďakou sa nezrieka prijatia telesných prejavov lásky v pohladení, objatí, bozku a sexuálnom spojení." 

sr. Lenka CJ