Ako vo všetkých komunitách, aj v našej ružomberskej prežívame tieto dni inak, ako sme predtým plánovali. Práca v školách, stretnutia, kurzy, 30-dňové duchovné cvičenia a iné menšie či väčšie podujatia boli zrušené a každý deň sa nápadne podobá tomu predošlému.
V našej komunite máme tú milosť, že takmer každý deň môžme byť účastné na súkromnej sv. omši v kaplnke, kde prijímame posilu a prednášame prosby za naše spolusestry i za celý svet.
Sestry, ktoré pracujú v školstve, sú v kontakte so svojimi študentami a kolegami, ktorým sú duchovnou i praktickou oporou a cez internet pokračujú vo svojej práci. Sr. Stanislava aj naďalej slúži jezuitom v kuchyni a sr. Kristíne bol taktiež nečakane predĺžený pobyt vo Viedni, kde pomáha v tamojšej komunite. Terciát pokračuje vo formačnom programe, napriek tomu, že účasť na plánovaných duchovných cvičeniach nie je teraz možná.
Keďže sme z viacerých strán dostali avízo o nedostatku rúšok, pustili sme sa do ich zhotovovania. Staré plachty a obrusy našli využitie a poslúžili sme nimi mnohým ľuďom nielen v Ružomberku.
Zapojili sme sa tiež do aktivity Strednej zdravotníckej školy M. T. Schererovej, na ktorej vyučuje sr. Simeona – pomáhame s nákupmi pre starších ľudí a rodiny, ktoré majú obmedzené možnosti kvôli ohrozeniu ich zdravia. Po telefonickej dohode nakúpime, čo potrebujú, a prinesieme im to priamo do ich domovov.
Okrem možnosti pomôcť druhým ľuďom je pre nás tento čas príležitosťou aj na budovanie vzťahov v komunite. Spoločne strávený čas pri službe, modlitbe i oddychu nám pomáha vychádzať zo seba a vzájomne sa hlbšie poznávať. Tiež máme možnosť osobnej reflexie a konfrontácie seba s tak mnohými správami a impulzmi, ktoré k nám prichádzajú cez mnohé „kanály“.
Sv. Ignác nazýva 30-dňové duchovné cvičenia aj „veľkým experimentom“. Hoci nateraz takúto formu experimentu nie je možné absolvovať, všetci môžme tieto dni považovať za „experiment“, kde sme pozvaní každý osobne zakúsiť seba, Boha i blízkych v nových situáciách.
Sestry z komunity Ružomberok
