„Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“ Ježišovou otázkou z Matúšovho evanjelia nás Sonja Corbitt vovádza do štvrtej kapitoly v knihe Bohom vyslobodená. Pozvanie kráčať vo svetle Písma prijali laickí zamestnanci Arcibiskupského úradu v Košiciach v posledný júnový deň.
Pánove slová sa dotýkajú všetkých našich vzťahov. Či ide o vzťahy povrchné, dôverné, s rodinou a známymi, správať sa dobre k druhým je vždy dosť zložitá vec. Zvlášť, keď ide o ľudí, ktorých opravdivo milujeme. Často vidíme, že iní, pre svoju vlastnú neistotu a slabosť, nie sú schopní správať sa zrelo a zdravo. "Keď na chvíľu zazrieme ich biedu, budí to v nás odpor a nervozitu," konštatuje Corbitt a zdôrazňuje, že z toho nemáme vynechať ani naše pracovisko, cirkevné spoločenstvá a rodiny. Problémy týkajúce sa správania, vzťahov či okolností sú pozvaním k sebapoznaniu, ktoré je základom pre pokrok v duchovnom živote.
Sebapoznanie nás vedie priamo k pokore a láske. Potrebujeme iných ľudí, pretože vzťahy nám môžu pomôcť v duchovnom raste a oslobodení. "Keď sa hlbšie poznáme, môžeme hlbšie poznať a milovať Boha a iných," vyzýva autorka a poukazuje na podstatu dvoch najväčších prikázaní. Milovať Boha a blížneho, čiže rásť vo svätosti, spočíva v raste vo vzťahoch. Tak ako Trojica, ktorá je zrelým, plodným vzťahom medzi osobami Boha. "Podstatou Trojice je úplné vzájomné sebadarovanie troch osôb, ktoré uvoľňuje bohatý život," dodáva.
"Sme zodpovední za správanie, ktoré v rámci našich vzťahov vyvolajú naše vlastné emócie," prízvukuje Corbitt, no uisťuje, že Pán je s nami, aby nám pomohol. Sami vpúšťame do svojho života rôznych ľudí. Tí nielenže môžu spustiť naše negatívne emócie, ale aj emocionálne výbuchy spôsobené našimi hlbokými ranami a zakorenenou bolesťou. "Motívy, ktoré dominujú v našich vzťahoch: hnev, kontrola, nezodpovednosť, nečestnosť, túžba páčiť sa ľuďom, nezrelosť, domýšľavosť, podvádzanie, dominujú aj v našich spomienkach." Minulosť formuje naše predstavy. Tie zase určujú to, koho a čo vidíme a koho a čo hľadáme. Pracovať so spomienkami a emóciami, ktoré sú s nimi zviazané, nie je však to isté ako dávať im voľný priestor a nechávať ich pobehovať v našom vnútri.
"Podvedome si vyberáme a volíme určité konkrétne veci; pocity a spomienky si pripájame k zraneniam, ktoré sme utŕžili a ktoré si pamätáme." Prostredníctvom ľudí, ktorí v nás spúšťajú negatívne emócie, nám Ježiš chce niečo poodhaliť. Boh nám cez nich ukazuje nás samých. Najmä tie časti nášho ja, ktoré neprijímame, potláčame a ktorým nechceme dovoliť prehovoriť. "Títo ľudia sú teda našimi učiteľmi." No zodpovednosť vždy spočíva na našich pleciach. "Ježiš poukázal na náš sklon priťahovať pozornosť na chyby druhých, aby sme tak zakryli svoje vlastné,“ zdôrazňuje Corbitt.
Naším typickým postojom k slabostiam, v nás alebo v iných, je pohŕdanie. Boh používa celú Božiu rodinu na to, aby z nejednoty vytvoril jednotu. On vyvažuje naše slabosti a chyby. "Útekom pred človekom alebo jeho odmietaním opúšťame a odmietame tú časť nášho ja, ktorú chce Ježiš oslobodiť. Či už toho človeka posudzujeme, alebo mu odpúšťame, miera, akú preukazujeme my, sa stáva mierou, akú sami dostávame," píše Corbitt. Tí, ktorých sme považovali za svojich nepriateľov, sa stávajú zdrojmi nášho požehnania. "Sú pre nás príležitosťou k cvičeniu sa v pokore a láske, príležitosťou zakúsiť viac z Boha, príležitosťou oslobodiť sa," dodáva.
Svätá Katarína Sienská to vyjadrila Ježišovými slovami: "Povedal som ti, že každá tvoja čnosť a každá tvoja chyba sa realizuje prostredníctvom tvojho blížneho - každé zlo. Preto ak ma človek nemiluje, nemôže žiť v láske so svojím blížnym; a tak všetky zlá pochádzajú z toho, že duši chýba láska ku mne a k blížnemu. To isté platí o mnohých mojich daroch a milostiach, čnostiach a iných duchovných daroch či veciach, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre telo a ľudský život. Prerozdelil som ich tak, aby nikto nemal všetky. Vysvetlil som ti teda, prečo treba - ba prečo je nutné - praktizovať vzájomnú dobročinnú lásku. Mohol by som každého obdarovať všetkým tým, čo potrebuje, tak duchovným ako aj materiálnym. Ale chcel som vás urobiť závislými jedni od druhých, aby každý z vás mohol byť mojím služobníkom a rozdávať milosti a dary, ktoré odo mňa dostal... Vidíš teda, že som vás urobil svojimi služobníkmi, pričom som vás postavil do rôznych pozícií a hodností, aby ste praktizovali čnosť dobročinnej lásky."
sr. Lenka CJ