Streda po druhej veľkonočnej nedeli: 22. 4. 2020

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

Jn 3, 16-21

 

Impulzy na meditáciu

V duchu sa prenesiem na dobre známe miesto stretnutia Ježiša s Nikodémom. Ježiš čaká aj mňa. Nikodém už nehovorí, iba počúva. Spolu s ním zaujmem postoj načúvania, postoj Kristovho učeníka.

Sústredene počúvam každé Ježišovo slovo dnešného evanjelia. Je určené mne osobne: „Boh tak miloval svet,...“

  • Ako sa ma dotýka skutočnosť, že ma Boh tak miluje, že kvôli mne poslal svojho Syna, aby za mňa položil svoj život?
  • Vnímam každodennú Božiu zaangažovanosť za mňa, môj život, za môj „svet“ vzťahov, práce, záujmov, túžob...? Ak nie, poprosím Ježiša, aby mi daroval milosť vidieť to a precítiť.
  • Aká je moja odpoveď na Božiu iniciatívu lásky voči mne? Kde a ako sa ja chcem angažovať pre neho?

Zostanem v rozhovore s Ježišom.

 

      

      

      

Mária Marková (s. Lívia CJ)